Dôležité je dostať šancu

Autor: Nikoleta Kováčová | formát na tlač |  upozorniť na článok

Často sa hovorí, že Slovensko je liaheň talentov. Často sa však hovorí aj, že sa o nich málo vie.

V tejto súvislosti mi napadá jediné. Hoci verím na zázraky, podľa mňa je dôležité jedno. Dostať šancu. Byť v správny čas na správnom mieste neplatí. Treba k tomu ešte, aby vám dvere otvoril niekto správny.

Tvrdím, moji známi to dobre vedia, že Slovensko je krajina, kde sa človek ťažko presadí. Dobré nápady sa posielajú „do teplých krajín", najčastejším odôvodnením sú rozprávky o tom, ako to nepôjde. Toto tvrdenie vo mne umocnil pobyt v USA. Možno nebudete súhlasiť, ale pre mňa to je krajina neobmedzených možností. Keď tam totiž jedinec ukáže, že je v niečom dobrý, dostane šancu. Je na ňom, ako sa s ňou popasuje. V našich končinách je skôr v kurze hodiť schopnému človeku pod nohy polienko, dve. Aby to nemal také jednoduché a možno aj preto, aby sa jeho iniciatíva obrúsila a v budúcnosti dal radšej pokoj. Zaradil sa pekne do davu, nevytŕčal, príliš nekecal a v zmysle známeho motta nep.....l a vesloval.

Našťastie, existujú výnimky. Pri premýšľaní nad týmito riadkami som si spomenula na vlastnú skúsenosť. Novinárčine som sa chcela venovať už počas strednej školy. Prijímačky na žurnalistiku sa mi však nepodarili, a tak som začala pracovať. Na ministerstve obrany boli mojím jediným písaním rozkazy a iné nezaujímavé materiály. Po neúspešnom konkurze do TV Markíza, ktorý ma ako správneho barana naštartoval, som skúšala ďalej. Jedného dňa som zaklopala na dvere šéfredaktora športu v Mlynskej doline. Aj dnes si pamätám, ako som vstúpila dnu a v cigaretovom dyme takmer nevidela za stolom sediaceho Ivana Niňaja. Moja otázka bola jasná: „Chcela by som vedieť, aká šanca je začať u vás externe pracovať." Pán Niňaj si napravil okuliare, akoby chcel lepšie vidieť ten zázrak, čo mu dáva takúto otázku. „Máte nejaké skúsenosti?" Spýtal sa ma. Pozbierala som všetku odvahu a povedala vetu, na ktorú som stále patrične pyšná: „Keď bude odo mňa každý chcieť skúsenosti, nikdy ich nenadobudnem." Pokýval hlavou a pozval ma na popoludňajšiu poradu. Mesiac som každý víkend trávila so športovými redaktormi na výrobách a po ňom prišla moja prvá výroba pre Slovenskú televíziu.

Pointa celého tohto rozprávania je v tom, že dôležité je dostať šancu. Keby ma vtedy Ivan Niňaj vysmial, poslal kade ľahšie, zabuchol mi dvere pred nosom, nebola by som to, čo dnes som. Nebola by som novinárka. Nepísala by som tieto riadky. Ich pointou má byť to, aby sa dôležití ľudia zamysleli, kým niekoho odmietnu. Možno ide o talent, ktorý, keď sa nepodchytí, zapadne prachom. A môže chýbať. Kdekoľvek. V športe, hudbe, tanci, herectve, rádiu, televízii, novinách... Dôležité je dať šancu.