Skvelá správa, sny sa plnia!

Autor: Petra Palevičová | formát na tlač |  upozorniť na článok

Sny a túžby posúvajú človeka vpred. Bez nich sa nedá žiť. Keď človek prestane snívať, zostarne a stratí zmysel života.

Raz mi jedna kamarátka povedala, že ak po niečom veľmi túžim, mám si to vysnívať a splní sa mi to. Vraj mnohé náboženstvá a filozofie v to veria a sú na tom postavené. Vtedy som si pomyslela, že to je hlúposť. Veď koľkokrát som po niečom túžila a nesplnilo sa mi to. No nedávno som si uvedomila, že predsa len má pravdu. 

Od detstva som chcela byť  speváčkou. Hrala som sa na Mariku Gombitovú, stále som si niečo pospevovala a išla som dokonca na konkurz do speváckeho zboru. A tam sa to začalo. Všetky prekážky, ktoré som musela prekonať. Poviem vám, tá cesta za snom nebola jednoduchá. Najprv ma vôbec nechceli prijať. Že mám nečistý, „šedivý" hlas a deti v zbore musia mať hlasy ako škovránky či sláviky. Pre moju veľkú ctižiadostivosť a moje veľké chcenie ma napokon vzali, ale s tým, že na sóla mám zabudnúť. Na konzervatóriu to pokračovalo. Neustále som počúvala, že mám zastretý hlas, nedomykavosť hlasiviek a aby som sa pripravila na to, že v muzikáloch šancu nemám a ani speváčka zo mňa nikdy nebude.

Lenže, všetci sa mýlili. Napriek všetkým polenám, ktoré mi neustále hádzali pod nohy, spievam. A dokonca sólo! Keď spievam, som najšťastnejší človek na svete, zabúdam na všetky problémy, odosobňujem sa a na ten okamih som len hlasom, ktorý sa vznáša po priestore. Ako hovorí text v jednej známej pesničke: Spievanie, mám zo všetkého najradšej, spievanie, som ako v rozprávkovom sne... Áno, je to tak. Ten textár vedel, o čom píše. Kto to nezažil, nevie, o čom hovorím, kto áno, len prikývne. 

A na záver len toľko, že z môjho zastretého hlasu ťažím. Pre mnohých je zvláštny a zamatový. Spievam pre radosť a som rada, keď svojím spevom poteším druhých. Najväčšia odmena  je pre mňa potlesk, ktorým vyjadria, že to robím dobre. Vtedy si vždy uvedomím, že môj sen má zmysel. 

Takže, Bibka, máš pravdu. Sny sa plnia!