Bola to vždy len recidíva

Autor: Robo Mikla | formát na tlač |  upozorniť na článok

Dovolím si opakovať svoj výrok z prvého blogu a trošku priblížiť čitateľovi jeden z faktorov, ktoré majú tiež určitý, nezanedbateľný vplyv na závislosť samotnú.

„Narodil som sa dvadsiateho siedmeho augusta 1981. Môj prvý kontakt s démonom závislosti v podobe návykových látok sa udial pár mesiacov predtým. Odvtedy to bola vždy už len recidíva.“

Mal som jedenásť rokov, keď som v škole prvýkrát počul od svojich spolužiakov slovo „decák" v súvislosti s mojou osobou. Pamätám si ten pocit rozčarovania a toho, ako som nedokázal pochopiť, prečo si práve mňa vybrali ako cieľ tejto formy zábavy. Navyše som nevidel nič typicky zlé, ako som vtedy vnímal zlé veci posmievania sa, v kombináciách slova „decák" - „ty si z decáku". Prišlo mi to nezmyselné, no o to viac mi to asi začalo vŕtať hlavou, lebo som sa na to po nejakej doby na rovinu opýtal.

Prišla krutá pravda, pretieklo pár sĺz a ja som začal žiť ináč. Viac som si začal všímať rozdiely v chovaní, názoroch a pohľadoch na bežné veci života i na pohľad na svetonázor, vnímanie morálky a medziľudských vzťahov. Do detailov tu tie rozdiely pitvať nebudem, i keď boli markantné v rôznych smeroch a dochádzalo k výraznej konfrontácii hlavne s mojou Mamou. Istý čas som to celé nechal tak a lúštil v sebe ten nový pocit najdúcha. Nebolo mi zle, ale bola to zmena. No postupom rokov sa vo mne ozývala túžba či zvedavosť poznať korene. Moju biologickú matku odteraz volajme matka, lebo moja skutočná Mama je žena, ktorá ma vychovala, čiže tá adoptívna.

A tak som jedného dňa, o šesť rokov, po zisteniach o mojom pôvode, poprosil Mamu, či mi dá peniaze na cestu do mesta, v ktorom matka žila. Presnú adresu a identifikáciu osoby som matne vyčítal z adopčných papierov a čo-to zistil po telefóne pod rôznymi zámienkami na menách, podobných tomu jej. Vojtech Zenka, tak znelo moje meno po prvej matke. Nahovoril som môjho vtedajšieho kamaráta no.1 Ďura aby šiel so mnou. Druhé ráno sme sadli do autobusu a keď sme prišli na miesto, bol som zvedavý. V bruchu som mal zvláštnu triašku.

Rodičia ma upozornili, že matka má dooosť pohnutú, alkoholom sprevádzanú minulosť, takže očakávania boli zmiešané, no snažil som sa brať to triezvo, nech príde čokoľvek. Už z diaľky bolo evidentné, že životné podmienky, v ktorých žije, boli na úrovni rómskych osád s vymoženosťou vody a elektriky. Dom v strede mesta, no zaručene vykričaná oblasť, postrach nočných prechádzok. Nemal som odvahu na prvýkrát prísť ku dverám, zaklopať a opýtať sa na jej meno. Stáli sme obďaleč a fajčili. Pred dvere vyšla nejaká žena, havranie čierne vlasy, prikrčená postava, zanedbaná, špinavá. Poobzerala sa vôkol a zašla späť. Ďuro posmešne utrúsil: „Aha, už je tu!" Odhodlal som sa, zahodil špak, podišiel ku dverám a zaklopal.

Vyšla nejaká iná žena, ktorej som sa spýtal na meno matky. Povedala, že mi ju zavolá a von vyšla žena, ktorú sme videli pred domom, keď sme fajčili. Skoro sme padli z nôh. Pýtal som sa, prečo je to takto a hlavne, čo sa dialo, keď... To nie je podstatné. Podstatné je, že som sa dozvedel, že za socializmu bola niekoľkokrát trestaná za príživníctvo, čo je vlastne obdoba dnešných bezdomovcov. Vo väzení jej vraj povedali, že som po pôrode umrel, čiže sa kvôli tomu o mňa nehlásila. Po príchode z väzenia sa neuplatnila a opäť prepadla alkoholu. Moje posledné informácie boli spred niekoľkých rokov, že umrela na akútny abúzus alkoholu.  

Otázka genetiky v problematike závislostí a alkoholu je dlhodobo skúmaným objektom rôznych inštitúcií, zaoberajúcich sa diagnostikou a liečbou. Najnovšie výskumy vykazujú 52 % až 63 % dispozíciu pre užívanie látok, meniacich správanie. Pre alkohol a frekvenciu užívania je dispozícia 66 % u ženy a 75 % u muža... Muži celkovo vykazujú vzhľadom na chemickú stavbu látok v tele zníženú citlivosť na alkohol. Rizikovejší sú jedinci, ktorí hlásia v rodokmeni históriu problému s alkoholom, porúch správania, depresií, neuroticizmu. Stačí ale aj tvrdohlavosť či vyhľadávanie nových zážitkov. Alkoholdehydrogenáza, ktorá spracúva alkohol v tele, má svoju kódovú informáciu na 4p chromozóme, ktorý je viazaný na informáciu o závislosti. Napr. u žltej rasy je táto genetická informácia nahradená inou, taktiež nemajú v tele alkoholdehydrogenázu.

Na základe týchto hrubých informácií je preukázané, že alkoholizmus má aj svoj silný genetický základ, rovnako ako náchylnosť k iným ochoreniam... Nabudúce sa pozrieme na zúbok priamo procesu vzniku závislosti aj s konkrétnymi príkladmi z môjho života.

Ohodnotiť (v bodoch):1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 
Čítanosť článku: 3874

Posledné komentáre		Pridať komentár k článku