Ján Gallovič: Vždy ide o dobrú konšteláciu ľudí

Autor: Vladimíra Galková | formát na tlač | upozorniť na článok | Zdieľajte na Facebooku |  vybrali.sme.sk

Populárny slovenský herec Ján Gallovič ignoruje porekadlo, že dvakrát sa do tej istej rieky nedá vstúpiť. Spravil tak už tretíkrát. Od prvého septembra sa opäť brodí vodami Novej scény.

Po dvanástich rokoch opustil Ján Gallovič dosky Slovenského národného divadla a vstúpil na pôdu Novej scény. Pôsobil tu už v rokoch 1983 až 1986 ako sólista spevohry a ako člen činohry v rokoch 1990 až 1996. Syntéza spevu i hrania sa ukázala ako veľká devíza, s ktorou Janko veľmi rád pracoval. Po štyroch rokoch strávených v nitrianskom Divadle Andreja Bagara si práve na Novej Scéne vybudoval herecké sebavedomie. „Naplno som sa realizoval v žánri, ktorý v tom čase volali syntetický. Mal som pocit, že v tom čase som istú divadelnú cestu naplno zúročil, uzavrel a potreboval som sa ľudsky, umelecky i charakterovo vo svojej profesii posunúť ďalej,“ priblížil nám Janko dobu, keď sa rozhodol prestúpiť do SND. „Prešiel som ďalšou dvanásťročnou cestou v národnom divadle a boli mnohé sezóny, kde ma režiséri vďaka mojej devíze, činohernému aj spevohernému vnímaniu, využívali veľmi účelovo v mnohých inscenáciách. S pribúdajúcim časom som sa rozhodol nadviazať na túto devízu a vrátiť sa naspäť. Do prostredia, kde sa veľmi programovo s touto dispozíciou pracuje a kde sa ponúkajú ľuďom isté zmysluplné herecké príležitosti.“ Keďže z divadla Nová scéna takéto konkrétne ponuky prišli, rozhodol sa Ján Gallovič naplno vstúpiť a pomôcť svojimi skúsenosťami tejto mladej etablujúcej sa hereckej generácii.

Na troch frontoch

Gallovičov prestup zo SND neznamená, že by za sebou pálil všetky mosty. Aj naďalej ho uvidíme v postavách, ktoré tam má rozohrané. „Budem si plniť svoje pracovné povinnosti externe ako hosť. S výnimkou Hamleta budem hrať všetky inscenácie. Je ich šesť alebo sedem, kontakt s prvou scénou nestratím. Ale budem sa viac profilovať týmto, nazvem to syntetickým, hudobno-dramatickým smerom a chcem naplno využívať tieto svoje prednosti, ktoré mám a ktoré naplno využívalo aj SND.“ Herec má záväzky aj v divadle Aréna, kde hral v predstaveniach Dr. Gustáv Husák a stále účinkuje v komédii Perfect Days. „V podstate som na troch divadelných frontoch, ale perspektívne a naplno sa chcem etablovať práve na Novej scéne.”

Návrat na vysokú školu

Kým v divadle je ho dosť, na televíznych obrazovkách herca pravdepodobne v blízkej budúcnosti neuvidíme. „Momentálne sa v žiadnom televíznom projekte neocitnem. Absolvoval som konkurz, ktorý ešte nie je uzavretý. Myslím si, že šlo o Kriminálku Staré mesto. Mám svoje stabilné dabingové aktivity, takže tento kontakt v štúdiách budem udržiavať a čo život prinesie, neviem.“ Zdá sa, že Janko opäť pričuchne aj k pedagogickej činnosti. „Robil som sedem rokov so študentmi na vysokej škole prednes. Venoval som sa aj veršovanej dráme a to boli veci, ktoré ma druhotne napĺňali. Mám k tomu blízko, vyrastal som v úzkom vzťahu k poézii, takže som to považoval za takú vnútornú morálnu povinnosť a zdá sa, že sa k tejto práci vrátim naspäť.“

S vekom si vyberá

Ján Gallovič je herec, ktorý si účinkovanie v jednotlivých predstaveniach dobre premyslí. „Mám už skoro 50 a vždy veľmi zvažujem aktivitu. Musí mi priniesť spätnú väzbu. Je to otázka témy, ktorú si chcem nejakým spôsobom okresať, ohmatať, tvorivo sa v nej realizovať a takých tém je s pribúdajúcim vekom menej a menej,“ povedal s úsmevom. „Nehrniem sa do všetkého. Vždy ide o dobrú konšteláciu ľudí, priateľov, o krvnú skupinu a, samozrejme aj o tému.“ Tieto podmienky zrejme spĺňajú hry, ktoré hercovi pribudnú na konto už o niekoľko týždňov. Objaví sa v inscenácii Edith a Marlene, ktorá bude mať premiéru 11. decembra a rovnako v ešte zatiaľ len pripravovanej inscenácii o živote Františka Krištofa Veselého. Tá sa k divákom dostane v sezóne 2010/2011 a Janko si v nej zahrá Veselého v jeho stredných rokoch.

Recitálový sen na záver

Po desiatkach divadelných postáv, práci v rozhlase i dabingu nás zaujímalo, či má herec nesplnenú rolu alebo iný vysnívaný projekt. A jeden sa našiel. „Mám taký sníček, ktorý je veľmi pracný. Sporadicky, vždy raz do roka, keď mám voľné obdobie alebo nejaký prestoj, urobím takú péefku pre rodinu, najbližších priateľov a tou je vždy nejaký zhudobnený šansón,“ prezradil Janko. „Tým, že som sa roky venoval iba muzikálnemu herectvu a so spevom sa permanentne stretávam, investoval som takú pamiatku pre budúcnosť alebo pre blízkych do jedného šansóniku. Raz je to Brel, raz Aznavour.“ Za tie roky sa hercovi toho poskladalo dosť a tým spomínaným sníčkom je všetko vložiť do jedného balíka a urobiť recitál. „Je to ale vždy otázka momentálnej vyťaženosti a nakopnutia nejakých priateľov, ktorí vám s tým pomôžu,“ priznal. „Ide o nejaký hudobný podmaz, ktorý treba nahrať, treba osloviť priateľov, hudobníkov. Všetko závisí od šťastia a od náhody.“

Foto: SND