Stanislav Štepka: „Vyhúkaný“ jubilant

Autor: Anica Škodová | formát na tlač | upozorniť na článok | Zdieľajte na Facebooku |  vybrali.sme.sk

Mimoriadnu cenu odovzdal v posledný júlový deň predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan dramatikovi, textárovi, scenáristovi, ale najmä vedúcej osobnosti Radošinského naivného divadla Stanislavovi Štepkovi pri príležitosti jeho životného jubilea.

„Rád som si privstal a prišiel rovno z Radošiny, kde trávim časť divadelných prázdnin na skok do Bratislavy,“ povedal nám Stanislav Štepka s príjemným a pre neho takým typickým, priam šibalským úsmevom na tvári.„Veď čože je to šesťdesiatpäťka...“ Vzápätí sa detailnejšie porozhliadol okolo seba, pozdravil sa s prítomnými novinármi a do cvakania fotoaparátov a drnčania televíznych kamier úprimne spontánne vyslovil: „Fakt som z tohto celého riadne ´vyhúkaný´. Musím však jedným dychom priznať, že ma to celé veľmi príjemne prekvapilo. Pritom nerád oslavujem, nie je to moja téma. Ale naozaj som rád, aj keď si myslím, že je uhorková sezóna, nie je o čom písať a preto je vás tu toľko,“ povedal so smiechom. „Zdá sa, že ešte aj v televízii nemajú v lete čo vysielať a tak si našli dôvod na to, aby mali čo reprízovať a uviedli o mne všeličo.“

Štepkovo motto

Šesťdesiatpäťročný jubilant ani pri príležitosti narodenín, ktoré mal 26. júla, nerád rozpráva o sebe. Rýchlo zvrtol reč na iné jubileum. „Na divadelnej mape Slovenska sme štyridsaťpäť rokov. Zahrali sme až 17 500 repríz po celom Slovensku a videlo ich dva a pol milióna divákov. Poznáme všetky kultúrne domy v celej republike, mnohé sme navštívili opakovane. Opýtajte sa ma, kde sú v nich toalety či šatne. Všetko poznáme, ale vlastné divadlo stále nemáme! Sme roky v prenájme a práve sa dozvedám, že nás predali. Teda Istropolis. Tak aké oslavy? Obavy máme, či a kde začneme novú sezónu. Ale neprišiel som sa sťažovať,“ povedal a bolo na ňom vidieť, že vyrieknutím toho, čo ho aktuálne veľmi ťaží sa mu veľmi neuľavilo. Potom ako správny umelec, herec par excellence doslova „strihol“, nadýchol sa a opäť s úsmevom dodal to, čo považuje sám za svoje celoživotné motto: „Divadlo musí žiť za každých okolností. Vždy som chcel robiť také divadlo, do ktorého by som rád chodil. Preto som aj Radošinské naivné divadlo založil.“

Štepkove prázdniny

Rodná Radošina je desiatky rokov pre oslávenca tou najkrajšou, najsprávnejšou a najdokonalejšou letnou destináciou, bez ktorej si užívanie divadelných prázdnin ani nevie predstaviť. Platí to aj v tomto roku. „Píšem novú hru. Vlastne som ju už dokončil. Tiež skúšam s ochotníkmi, ktorí vždy boli, sú a verím, že aj budú v Radošine. Aktuálne skúšame moju hru Kino Pokrok, ktorá sa zhodou okolností tiež odohráva práve v Radošine. A po večeroch sedíme spolu v miestnej krčme. Pozorne pritom počúvam ich zaujímavé príbehy, ktoré sa raz určite objavia v nejakej mojej hre. Aby nezanikli, aby boli vypočuté. Som rád, že som ten hovorca života, ktorý hovorí to, čo treba povedať o našich životoch.“

Štepkova túžba po divadle

Divadelné prázdniny sa čoskoro prehupnú do svojej druhej polovice a tak Stanislav Štepka úplne prirodzene prechádza vo svojich myšlienkach k začiatku novej sezóny. „Tak ako v tej minulej, kedy sme odohrali až 235 predstavení, budeme od septembra do júna pokračovať v tomto rytme. Budeme chodiť za svojimi divákmi po celom Slovensku i za jeho hranice. Len stále s tou najdôležitejšou túžbou: mať pekné, čisté a hlavne svoje domáce divadlo,“ želá si úprimne.

Štepkove divadelné plány

Stanislav Štepka je zhodou náhod autorom toľkých divadelných titulov, koľko rokov má Radošinské naivné divadlo. Aktuálne pribudnú ďalšie hry. Aj pri nich bude isto-iste platiť to, čo doposiaľ platí o všetkých štyridsiatich piatich, pod ktoré sa podpísal. Všetky sú smutno-krásne, humorno-reálne, pravdivé a napísané s majstrovskou bravúrou, akej je schopný len autor, ktorému je vlastný hlboký ponor a dokonalá znalosť problematiky. Veď v roku 2006 získal Stanislav Štepka aj cenu literárnej kritiky Zlaté pero za najhodnotnejšie pôvodné dielo a to za zbierku Desatoro (a zopár navyše). Najnovšie začne písať trilógiu zo súčasnosti. „Všetko mám pripravené, nazhromaždené. Rozhodol som sa, že tentoraz napíšem hru o tom, čo si hovoria a píšu ľudia na pokecoch a zoznamkách. Poviem vám, sú to rôzne veci. Myslím si, že si treba o nich pohovoriť. Mám pritom len jediný problém – so slovníkom,“ dodal so smiechom.

Koniec dobrý, všetko dobré

Štepka vraj vyrieši aj problém so slovníkom. „Keby som ho dal na javisko, neviem, akoby som vyzeral... Ale všetko som si to poriadne naštudoval, napíšem trilógiu a jej prvú časť uvedieme v premiére už v novembri. Tie veľké starosti s divadlom a jeho sídlom prehluším. Chcem, aby sme stále robili dobré predstavenia, ktoré potešia divákov.“ V Radošinskom naivnom divadle totiž platí nepísané pravidlo. „Musí byť rovnaké potešenie v hľadisku, ako aj na javisku. Ak toto funguje, je divadlo divadlom, do ktorého chce divák a aj ja chodiť. A zasa som pri mojom motte. Keď robím divadlo pre seba, robím ho aj pre druhých. My tam radi chodíme a vidno, že k nám radi chodia aj diváci.. Navzájom sa rešpektujeme a máme sa radi. Verím, že to tak zostane.“

Foto: SITA

Galéria

Stanislav Štepka