Igor Timko: Poukazujeme na krásu a podstatu bytia

Autor: Marek Piváček | formát na tlač | upozorniť na článok | Zdieľajte na Facebooku |  vybrali.sme.sk

Exkluzívne Rozhovor s lídrom skupiny No Name Igorom Timkom o živote, tvorení, značke kapely a výhodách oproti divadlu.

Ste vyštudovaným hercom. Dokonca vám ponúkali Jánošíka na Novej scéne. Prečo hudba? 

Byť hercom a vôbec práca v divadle je veľmi náročné povolanie. Keby som nemal inú možnosť čím sa živiť, tak to vezmem všetkými desiatimi, no chvalabohu, mám na výber. V divadle som bol od svojich desiatich. S menšími prestávkami som bol aktívnym hercom do svojich 23 rokov. Hudbu ešte stále beriem ako koníček, nesadám si za klavír s pocitom, že musím niečo napísať.  Počas dňa chodím okolo, potom sa pristavím a len sa tak dotýkame... No a hlavnú devízu kapely oproti divadlu vidím v tom, že No Name si zostavili vlastný tím. V divadle ste mnohokrát odkázaný hrať s kolegom, ktorého vám pridelia. 

Ako vznikla dnes už značka „No Name"?  

Po štyroch rokoch hrania zábav, svadieb a tancovačiek s našim otcom, sme mu oznámili, že chceme ísť vlastnou cestou. Že nás jednoducho nebaví dostávať „béčkový" potlesk za to, že hráme piesne niekoho iného. Neviem, či nám vtedy otec veril, ale podporil nás na 1000 percent. Nuž a vyzerá to tak, že nám to vyšloJ. 

Ste z Košíc, z východu Slovenska, bolo ťažšie sa presadiť ako napríklad v Bratislave? 

Na túto otázku nepoznám odpoveď, keďže neviem, aké je to presadiť sa, keď pochádzate z Bratislavy. Ak ale správne chápem na čo sa pýtate, tak decentralizovať krajinu by pomohlo všetkým a všetkému. Mať viacero silných miest v krajine znamená prirodzené konkurenčné prostredie.

Mnohí skupinu No Name prirovnávajú k slovenskej legende populárnej hudby - k Elánu. Ako vnímate toto prirovnanie? 

Dodnes nám  to veľmi lichotí, veď nemôže byť nič lepšie, ako byť považovaný za generačného nástupcu Elánu. No pamätám si na koncert v Hradci Králové (spoločné turné), kedy nám to Jano Baláž veľmi jasne vysvetlil....chlapci moji, vy už nie ste druhý Elán, vy už ste prvé No Name.

Vaše texty, ktoré píšete zväčša sami, majú istú hĺbku. Čo sa nimi snažíte vyjadriť? 

Z tých textov je to jasné... poukazujeme na mnohé - podľa mňa pre človeka podstatné. Niekde sme sa vyjadrili asi takto - poukazujeme na krásu a podstatu bytia verzus plytkosť súčasného sveta. To je ale veľmi, veľmi zoširoka povedané.   

Vyjadrujete sa k zásadným otázkam. Napríklad v piesni Dvojčatá spievate „ako môžme súdiť život, keď sme sami súdení." Ste veriacim človekom?  

Som. Podľa mňa je každý v niečo veriaci. Niekto vo svoje schopnosti, niekto v Boha, niekto v náhodu. Ja verím v dobro, v „pozitívno". A či sa tomu hovorí Boh, alebo svedomie, to sa dozviem trošku neskôr. 

Aký je teda váš názor - súdiť alebo nesúdiť život? 

Záleží od okolností. Môžem vám tu teraz napísať, že nesúdiť, ale v momente, keď mi niekto siahne na deti, zabudnem na to, čo som práve napísal. Naozaj neviem... 
 

Daniel Hevier mi v rozhovore povedal, že po ňom, Filanovi a Peterajovi už vyrástli ďalšie generácie. Považujete sa aj vy za básnika? Vaše piesne sú plné poetiky. 

Teší ma, že naše texty označil za poéziu napríklad Dušan Jamrich, že sa o nás pán Feldek vyjadril ako o pokračovateľoch tohto „remesla". Aj vám by určite zalichotilo, keby vám počas debaty Jarek Nohavica povedal, že vás počúva v aute. No nechcite odo mňa odpoveď na otázku či sa považujem za básnika... 

Ako prichádzate na slovné hračky vo vašich piesňach - napr. „...naša láska bude čistá ako oko Krista" (skladba Ako si to hovorila) ? 

Neviem. Ten moment neviem ani popísať, ani vysvetliť, jednoducho to príde a jediné, čo vtedy musíte urobiť, je okamžite si to zapísať. Ak uprednostníte niečo iné, hrozí, že sa to už nikdy nevráti. Minule som kvôli niečomu podobnému takmer zmeškal futbal Česko - Turecko. Niečo mi napadlo a vedel som, že to musím rozvinúť, inak to odíde do nenávratna. Stihol som 72. minútu zápasu a videl som aspoň tri turecké góly. 

Pôsobíte na mňa dojmom skromného človeka (hovoríte o sebe ako o chalanovi z garáže), ktorý nepotrebuje zapĺňať stránky bulváru. Ako je to možné u človeka, ktorý má tisíce fanúšikov? 

Bulvár je síce fajn, ale neznamená všetko. Určite je dobré z času na čas sa niekde objaviť, ale otázne je s kým a v akej situácii. Ja som si nikdy nekúpil niekoho cédečko len preto, že sa objavil na titulke. Vraj to tak funguje. V dnešnej dobe je ale možné informovať vlastnými zdrojmi, napríklad internetovou stránkou. Čiže kto chce vedieť niečo nové o No Name, na internete si zistí všetko podstatné. Mimochodom tá stránka je www.no-name.sk .  

Aký je všedný život Igora Timka, keď nespieva? 

Úplne normálny s bežnými starosťami, radosťami, so všetkým čo zažíva normálny človek.  Pravda, pustite ma na pódium a všedný Igor Timko sa nestačí diviťJ. 

Ste vraj okolo 200 dní na koncertoch. Ako to znáša rodina? 

Príchodom fenoménu menom rodina sa mnohé zmenilo. Chlapci z kapely Polemic ma pri jednej debate na nejakom fesťáku varovali, že najpodstatnejšia vec bude vedieť si naplánovať každú minútu. Dnes vidím, že je to naozaj tak. Naučil som sa efektívne využívať hoci aj polhodinku, keď malí spia, prípadne spím s nimiJ. Oveľa častejšie sedávam na internete a kombinujem možnosti dopravy, lietadlo, nočný vlak, prípadne si brávam so sebou auto, aby som bol od rodiny čo najmenej. Dá sa to zvládnuť. Tým, že máme koncertovanie naplánované aj rok a pol dopredu, zarezervovať si letenku nie je problém. 

Máte vôbec čas na dovolenku? Kam sa vyberiete? 

Ako som povedal, vyzerá to náročne, ale vezmite si, že my sme od nedele večera od štvrtka obeda non stop doma. A to myslím 24 hodín. Takže užívame si celá rodinka výletov do prírody, do ZOO, veľa času trávime s mojimi rodičmi na chate... A ak myslíte takú oficiálnu dovolenku - tak možno niekam pôjdeme na prelome augusta a septembra. Vtedy máme „celozávodnú" dovolenku. 

Speváci sú známi burliváci. Ako sa zmenil Igor Timko po narodení Jakubka a Ivanky? 

Predtým som po koncertoch pokračoval spôsobom užívania si života až „do rána bíleho", dnes sa snažím po koncerte dospávať to, čo doma nenaspím.  
 

Koľko plánujete detí? 

Môj otec je zo štrnástich a mamka z piatich, takže sa ich nechystám prekonať. Všetko závisí od mojej manželky ako sa bude cítiť. Chlapi sa pri tom plodení až tak nenadrúJ.  

Vaša manželka je zubárka, stretli ste sa v ambulancii? 

Jasné!!! Keď mi robí zuby ona, nič ma nebolí. 

Juraj Lehotský, režisér filmu Slepé lásky a vašich 7 klipov dostal Prix de la Cicae v Cannes. S kým by ste si vedeli predstaviť umeleckú spoluprácu na Slovensku? 

Nikdy som nad niečím takým nepremýšľal. Nemám vyslovene niekoho, s kým by som chcel spolupracovať. Páči sa mi spev Katky Knechtovej. V podstate, Katka vie, že ju celkovo rád vidímJ.  

Album Počkám si na zázrak získal 5 cien Grammy. Považujete ho za najlepší? 

Určite ho považujem za prelomový, ale hodnotiť albumy podľa množstva ocenení nie je veľmi šťastné. Odvtedy sa veľa zmenilo - vtedajšie „Grammy" mal v rukách Zväz autorov a interpretov (ZAI), teda združenie ľudí, ktorí piesne tvorili, písali a interpretovali, zatiaľ čo dnešná hudobná akadémia je kolážou „akademikov", ktorí nadávajú sami do vlastných radov. Teda vlastne nikto nevie, kto má a kto nemá byť jej členom, aké sú kritériá na členstvo v akadémii. Peter Lipa sa raz dokonale vyjadril o udeľovaní hudobných cien v našej krajine. Je to vraj dokonalý obraz nefungujúcej hudobnej branže na Slovensku... 

Nedávno ste vydali šiesty album - V rovnováhe. Za ten čas už kapela dozreje. Aký vývoj je vidieť v tvorbe No Name? 

Podľa mňa prirodzený. Nebolo by asi normálne stále spievať o tom, o čom sme spievali, keď sme mali osemnásť. Za chlapcov môžem povedať toľko, že ich inštrumentálna vyspelosť stúpa starým známym „s jedlom rastie chuť". No a o textoch sa môžeme baviť do rána.  

Čo hovoríte na spevácke súťaže, ktorých hviezdy rýchlo hasnú? Príkladom je Slovensko hľadá Superstar. Účinkovali ste v porote v Coca Cola Popstar. 

Sú výnimky, ktoré dokázali prekonať nálepku „superstar". Napríklad Peter Cmorík, Aneta Langerová, Petr Bende... to sú muzikanti, ktorí len využili možnosť zviditeľniť sa na to, aby v prípade úspechu mohli robiť svoju muziku s náležitým servisom. V Coca Cola Popstar som bol minulý rok prvýkrát v porote a veľmi sa mi páčila kapela Peoples. Odvtedy som ich nevidel, dúfam, že je to len tým že na nich nemám šťastie. Snáď sa im darí. 

Ako sa vám nahrávalo u legendy Olympicu Petra Jandu? 

Ak sa tam ešte niekedy vrátime, tak vám sľubujem audienciu u No Name. Potom pochopíte prečo má zmysel vycestovať za dobrým štúdiom viac ako 700 kilometrov. 

Vo videoklipoch ste vyskúšali všeličo. Aké bolo vyskúšať si rolu King Konga k piesni Stromy? 

Bolo mi neznesiteľne teplo, maska, ktorú som mal na tvári mi veľmi nedržala, ale keď si uvedomíte, že sa to všetko robí kvôli vám, resp. že natáčanie albumu, videa alebo dorábka grafiky je len pokračovaním vašich realizovaných snov, hneď zabudnete na sprievodné nepohodlné javy. 

Hrávate po firemných večierkoch. Je to jediná cesta ako sa môže hudobná skupina na Slovensku uživiť?  

Pred siedmymi rokmi sa nám otvoril český trh. Tým chcem povedať, že nám to prinieslo obrovské možnosti. V dnešnej dobe by sme pravdepodobne mohli oželieť tento druh koncertovania, ale prečo by sme to robili? Práve na takýchto akciách sa dohadujú spolupráce a partnerstvá, ktoré sú vzápätí nevyhnutné pre turné. V dnešnej dobe si nedokážem predstaviť turné bez toho, aby sa zastrešilo nejakým partnerom. Náklady sú spojené s ozvučením, s dopravou, ubytovaním. Jednoducho, keby sme chceli ponúknuť maximum za hodnotu vstupného, na pódiu by bolo jedno svetlo a kamióny by museli jazdiť na vzduchJ.     

Viete si predstaviť, že by vás oslovila nejaká politická strana? Zaujímate sa o politiku? 

Aj nás oslovila a boli by blázni, keby nás neoslovili. Na druhej strane, boli by sme blázni, keby sme to vzali. Zaujímam sa o všetko okolo mňa, no netrápim sa tým, čo nemôžem ovplyvniť. 

Blíži sa čas letných festivalov. Kde všase vás fanúšikovia môžu stretnúť toto leto? 

Fanúšikovia nás môžu vidieť od Domaše až po Karlovy Vary, pre získanie informácií odporúčam www.no-name.sk. 

No Name je dnes známou značkou, vypredávate koncerty. Čo je pre vás motiváciou do budúcnosti? 

Motivovať ostatných.

Foto: Iva Marešová

Galéria

Igor Timko