Katarína Knechtová: Budem spievať aj Pehu

Autor: Julo Viršík | formát na tlač | upozorniť na článok | Zdieľajte na Facebooku |  vybrali.sme.sk

Bývalá líderka skupiny Peha je už pár mesiacov „sólo“. Vydala album Zodiak a v rádiách už úspešne rotuje pilotný singel Vo svetle žiariacich hviezd. Šoubiznis.sk sa s Katarínou Knechtovou rozprával krátko pred Vianocami. Videorozhovor

No jasné, to je vždy, keď sa končí nahrávanie. Najprv si povieš - už nevládzem, už mám toho dosť, a potom prejde mesiac a zisťuješ, že na niektorých piesňach by sa ešte dalo niečo zmeniť, možno trochu inak zaranžovať. Ale celkovo som spokojná.

Ty si jedným z prvých slovenských interpretov, ktorý spolupracoval so zahraničným producentom aj zahraničnými hudobníkmi. V čom to bolo iné? Mali iný prístup, inú disciplínu, vytvorili inú atmosféru? V čom je tá inakosť?

Čo všetko sa udialo za ten čas, čo ste boli spolu? Predpokladám, že za mesiac a pol si ich nainfikovala našou srdečnosťou a ich konzervatívnosť postupne mäkla...

To je presné. Tie karty sa však odkrývali postupne. My sme sa stretli, ale boli sme v podstate cudzí ľudia. S producentom Headom sme sa už predtým videli, keď  pricestoval do Prahy na premiéru filmu Bathory, kde som spievala. Stretli sme sa a veľa rozprávali o muzike, ale aj o iných veciach. S gitaristkou Charlotte Hatherley a bubeníkom Robom Ellisom sme sa však stretli až v štúdiu. Keď som si uvedomila, že idem robiť takú intímnu záležitosť ako pesničky a že tam budeme spolu fungovať takú dlhú dobu, tak som sa najprv obávala, ale postupne sme sa zbližovali. Oni si napríklad obľúbili slivovicu a postupne prichádzalo k uvoľňovaniu napätia. Najviac sme sa zblížili pri hudbe, lebo tým, že sme spolu hrali a niečo tvorili, tak nás to spájalo a postupne sa tí ľudia otvárali viac a viac. Ku koncu našej spoločnej práce sme už spolu komunikovali ako starí známi. Z tých historiek, ktoré sme si po večeroch rozprávali, sme pochopili, že muzikantský život tam aj tu je úplne identický. Aj oni si prešli podobnými vecami ako my, našla som tam veľa mostov a bolo to zároveň veľmi úsmevné.

Boli v práci väčší profíci ako naši ľudia, s ktorými si spolupracovala predtým? Boli dochvíľnejší, disciplinovanejší, pedantnejší, lepšie pripravení?

Rozhodne tam bol profesionálny prístup. Keď to mám porovnať s Pehou, tak sme to tam trochu flákali tým, že Martin (Migaš – pozn. aut.) mal vlastné štúdio a mohli sme tam byť neobmedzene dlho. Pri tomto nahrávaní si všetci robili poznámky, každý mal predstavu o tom, ako by sme mohli robiť a hlavne – veľa sme spolu skúšali a hrali. Za klavírom a za mikrofónom som v štúdiu sedela toľko, ako nikdy predtým. Moji kolegovia boli vždy pripravení, mali viacero variantov, o ktorých sme veľmi intenzívne komunikovali. Cítila som, že to, čo robia, je v tej chvíli pre nich jednoznačná priorita.

Okruh nových spolupracovníkov si rozšírila aj o Rasťa Uhríka a Jozefa Husovského. Čo im otvorilo dvere?

Rasťo Uhrík je starý dobrý kamarát ešte z Prešova, odišiel študovať basgitaru do Prahy a súčasne študuje hru na kontrabas aj v Poľsku. On nahrával niektoré basové party a kontrabas. Jozef napísal niekoľko veľmi pekných textov pre Komajotu, kde hrá a spieva jeho mladší brat Martin. Tie texty sa mi páčili, tak som ho poprosila o spoluprácu. Napísal viacero textov, nakoniec sa na album dostal len jeden. Ďalšie napísali Vlado Krausz a Rasťo Kopina, s ktorými som spolupracovala už v minulosti. Všetci traja majú veľmi špecifický a osobitý štýl písania, s textami sme sa dosť piplali, pretože som chcela, aby ľudia verili tomu, čo spievam.

Text teda neberieš ako hotovú vec a kecáš textárom do roboty?

Vždy. Je to dlhý proces a veľa komunikovania. Texty sa často upravujú kvôli výrazu, frázovaniu alebo kvôli samotnému významu. Menia sa slová, niekedy slohy a niekedy aj celé texty. Ak by som napríklad nejaký text od Vlada Krausza zobrala bez akýchkoľvek výhrad, asi by mi hneď gratuloval. (Smiech.)

  Na obale albumu sú aj nové fotky Standu Merhouta, máš na nich look peknej drsniačky. Si radšej za peknú, alebo ti vyhovuje skôr rockerská póza?

Tá pekná drsniačka mi vyhovuje. Ja nie som veľmi konfekčný typ a sladká popová princezná, či nebodaj diva už vôbec nie. Mám radšej grungeové obdobie, sedí mi skôr nedbalá elegancia.

Ale v tlači sa objavili aj fotky, na ktorých sa prezentuješ ako baba, ktorá vie byť aj sexy. Musela si sa veľmi premáhať, alebo ťa do tejto polohy jednoducho dotlačili?

Človek má veľa podôb. S niektorými z tých predošlých fotografií sa nestotožňujem, niektoré boli práve o tom hľadaní vlastného ksichtu. Ktorá poloha je tá najbližšia, ktorá ma najviac vystihuje, ktorá je pre mňa najvýraznejšia ako pre osobnosť. Takže viem mať naozaj veľa tvárí a viem byť v rôznych polohách. Ale keď to mám spojiť s tou muzikou a s tým výrazom, ktorý som chcela mať na novom albume, tak moje aktuálne fotografie sú najbližšie k tejto predstave.

Aké sú prvé ohlasy fanúšikov na tvoj sólový album?

Ohlasy sú dobré, fanúšikom sa ten album páči. Aj keď sa tam dosť často objavuje názor, že na niektorých z nich to po prvom vypočutí pôsobilo ešte trochu rozpačito, no postupne si ich tie nové piesne získavajú.

Aký význam pripisuješ výsledkom rôznych ankiet popularity a obľúbenosti? Na Slávikovi si už tretí rok za sebou skončila na druhom mieste. Čo to pre teba znamená?

Sleduješ rebríčky? Napríklad tie, ktoré mapujú hranosť piesní v rádiách, alebo predajnosť albumov či rádiové hitparády?

To záleží od obdobia, v ktorom sa nachádzam. V tomto čase to napríklad ide úplne mimo mňa, ale mám v tíme ľudí, ktorí to sledujú, takže nakoniec sa k tým informáciám dostanem.

Na tvojom novom oficiálnom webe už dlhší čas visí len stručný odkaz: Čoskoro sa dozviete viac. Nepodceňuješ význam tohto komunikačného kanála?

Nie, ale som dosť náročná a nájsť človeka, ktorý by rozmýšľal podobne ako ja nie je ľahké. Niekedy dochádzam do štádia, keď si hovorím, že najlepšie je, keď si človek všetko urobí sám, aby to dotiahol do konca. Tá stránka už skoro bola nahodená, ale nebola som spokojná s tou vizualizáciou, takže sa to robí odznova. Jednoducho sa nedokážem uspokojiť s polovičatou robotou. Ak viem, že sa to dá urobiť lepšie, pretože sa mám na tú stránku dívať dlhšiu dobu a má ma prezentovať, tak jej príprava nejaký čas trvá.

Kedy plánuješ predstaviť naživo piesne z nového albumu?

Mám už ľudí, s ktorými chcem spolupracovať, po sviatkoch sa stretneme a začneme skúšať. Predpokladám, že na jar by sme už mohli spolu koncertovať. Nechcem to ale nijako uhnať. Kým nebudem cítiť, že sme naozaj pripravení a znie to dobre, nebudem sa na pódium ponáhľať.

Nie je tajomstvom, že v Pehe ste už občas trpeli klasickou ponorkovou chorobou. Aký význam pripisuješ osobnostnej skladbe tvojej novej skupiny, pretože s ňou budeš opäť tráviť množstvo času nielen na pódiu, ale i na cestách. Je pre teba dôležité, aby ste si rozumeli nielen ako hudobníci, ale aj ako ľudia?

Vidno, že sa vyznáš a vieš, ako to chodí. (Smiech.) Výber ľudí je dôležitý, ale akokoľvek dobrá zostava sa rozloží, ak ju uženieš. Ak sa hrá takým systémom ako v poslednom období fungovania Pehy my, tak to nemôže skončiť dobre. Je to samozrejme aj o dobrej partii a rovnako aj o tom, že na koncerte treba odohrať stopercentný výkon. Ale tých koncertov nemôže byť „milióntisícpäťsto“. Jednoducho si treba normálne určiť priority. Ak to takto bude fungovať, bude to dobré.

Nebolo to tak dávno, čo ste hrávali tri akcie denne a potom to niekedy na tom pódiu vyzeralo ako keby ste strácali energiu a trpeli syndrómom vyhorenia. Ako si to vnímala?

Pokojne to tak môžeš nazvať. Bežní návštevníci tých koncertov do toho určite až tak veľmi nevideli a možno si veľa vecí nevšimli, ale ja viem, že z mojej strany to v tom období často nebol stopercentný výkon. Mrzelo ma to, lebo ten šialený kolotoč spôsobil, že hudba ma už prestávala baviť. Bohužiaľ som to v tom čase nedokázala ovplyvniť.

Čo bude s piesňami z repertoáru Pehy, ktoré si zložila, resp. si ich spoluautorkou a bola si ich interpretkou?

Svoje autorské piesne si určite prenesiem do nového koncertného repertoáru, takže okrem piesní zo svojho sólového albumu budem hrať aj veci, ktoré mali úspech v Pehe.

Máš za sebou náročné pracovné obdobie, nechystáš sa „dobiť“ si baterky niekde v teple?

Chystám, pretože už mi to strašne chýbalo. Asi pôjdem do Thajska, bola som tam aj vlani, dám si opäť očistnú kúru, už sa na to teším. Budem cvičiť jógu, ráno chodiť behať, čítať si knihy. Základom je nebyť v tom prostredí, ktoré mi pripomína mňa samú. Keď zmeníš prostredie, pomáha to.

Kedy si sa naposledy stretla s chalanmi z Pehy?

Foto: Universal Music

Galéria

Katka Knechtová