Zlatí vodáci: V Čunove budú mať odtlačky

Autor: Nikoleta Kováčová | formát na tlač | upozorniť na článok | Zdieľajte na Facebooku |  vybrali.sme.sk

Štvorica vodných slalomárov, ktorí z pekingského vodného kanála vylovila tie najcennejšie medaily, sa včera stretla so svojou vodáckou rodinou. Prišiel aj vzácny hosť. Július Binder je totiž človek, ktorému vďačíme za areál vodných športov v Čunove.

Ešte pred oficiálnym začiatkom slávnostného privítania nebolo v Čunove konca - kraja gratuláciám. Priatelia a známi kyticami kvetov, či len podaním ruky vzdávali hold úspešnej vodáckej štvorici - Elene Kaliskej, Michalovi Martikánovi a Petrovi a Pavlovi Hochschornerovcom. Všetci totiž urobili obrovskú radosť nielen priaznivcom vodných športov, ale celému Slovensku. Na 29. Letných olympijských hrách v Pekingu získali ten najcennejší kov.

Vzácny hosť

V Čunove sa to včera hemžilo známymi a vzácnymi tvárami. Vodákom prišiel osobne zablahoželať bratislavský župan Vladimír Bajan. Pridal sa aj rektor Univerzity Komenského František Gahér. Nechýbal ani šéf Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode Ivan Cibák. Najvzácnejším hosťom bol profesor Július Binder. Bývalý riaditeľ podniku Vodohospodárska výstavba je známy stavbou vodného diela Gabčíkovo. Významnú úlohu zohral aj pri budovaní areálu vodných športov v Čunove. Ako nám prezradil, jeho víziou bolo postaviť tu nielen kanál s divokou vodou, ale aj s tou hladkou. Jemu sa to nepodarilo, zostáva to teda na druhých. Napriek tomu je nadšený výkonmi slovenských vodákov. Povedal nám, že cestu k ich ostatnému úspechu sledoval cez televíznu obrazovku. Zásluhu na ňom však skromne odmieta. 

Naši sú naj

Zlatým vodákom sme položili zásadnú otázku. Čím to podľa nich je, že v našej krajine sa momentálne nachádza svetová špička. „Máme radi tento šport," povedal Michal Martikán. „A máme podmienky porovnateľné so svetovými kanoistami na divokej vode. Rovnako tiež individuálny prístup. Netrénujeme spolu, každý máme svoj tím, ktorý nám pomáha." Aj Elena Kaliská si myslí, že základom sú podmienky a ešte aj podpora fanúšikov. „No v prvom rade je to naša tvrdá práca," dodala olympionička. „Je to možno zhoda náhod, že náš ročník sa nejako našiel a sme stabilní pretekári. Uvidíme, ako to bude po nás, či tam nebude veľká diera," povedal na margo úspešnosti slovenských vodákov Peter Hochschorner a doplnil, že jedným z dôvodov je určite aj kanál v Čunove. „Jeho vybudovaním sa podmienky pre nás veľmi skvalitnili." Pavol Hochschorner si tiež nevie vynachváliť čunovskú divokú vodu. No podľa neho je úspešnosť našich vodákov aj v tomto: „Keď Michal Martikán získal v Atlante zlato, podpora tohto športu išla hore. Štát viac prispieva na našu prípravu, na mládež a to je dôležité." 

Spanilá finálová jazda

Bratia Hochschornerovci nemali víťazstvo po dojazdení finále na 100 percent jasné. Po nich bola na štarte ešte nemecká loď. Tá postúpila z prvého miesta. No ak si spomínate na priamy prenos, „Hochšíci" sa v cieli radovali, akoby zlato už bolo doma. „Vedeli sme, že by to musela byť veľmi veľká náhoda, aby sa Nemcom podarila aj druhá jazda taká rýchla, ako prvá. Sú mladí a neskúsení. Olympiáda je o niečom inom ako Svetový pohár alebo Majstrovstvá sveta. My máme skúsenosti a vedeli sme, že pokiaľ porazíme Čechov, ktorí boli hneď za nami, tak Nemci by nás na 99 percent nemali ohroziť," povedal Peter Hochschorner. Jeho brat Pavol tvrdí: „Vedeli sme o nich, že vedia zajazdiť prvé kolo, no v druhom znervóznejú a vždy niečo pokazia. No čakali sme, že budú s nami na stupni víťazov. Prekvapilo nás, že porobili až také chyby." 

Nesmrteľní

Peter a Pavol Hochschornerovci sa ziskom troch zlatých olympijských medailí zapísali do histórie svetového vodáctva. No nesmrteľnými budú v Čunove aj ich kolegovia Michal Martikán a Elena Kaliská. Všetci štyria totiž zanechali odtlačky svojich dlaní a podpisy na tabuliach, ktoré budú zdobiť interiér hotela v areáli vodných športov v Čunove.

Galéria

Vodáci v Čunove

Viac fotografií

Posledné komentáre		Pridať komentár k článku